Rujevica videla futbalový thriller, ktorý si budeme dlho pamätať, no bolí o to viac, že sa skončil pre nás krutým koncom. V štvrťfinále Chorvátskeho pohára padli naši chalani v Rijeke 2:3 po dvoch góloch domácich v nastavenom čase. Hajduk bol dlho na postupovej ceste, no futbal je nemilosrdný – a dnes nám to vrátilo v plnej sile. Napriek tomu to bol výkon, ktorý ukázal charakter mužstva, odvahu ísť do otvoreného boja a chuť rozhodnúť zápas vlastnou kvalitou.
1) Úvod – výsledok a kontext
V jedinom zápase štvrťfinále pohára sme na Rujevici prehrali 2:3. Skóre otvoril Pukštas, po prestávke prišla penalta Rijeke, a keď sme v 90+4 znova viedli zásluhou Brajkovića, zdalo sa, že máme postup v rukách. Ale potom prišli dve rany v 90+18 a 90+20 a sen sa rozplynul. Takéto zápasy lámu srdcia, no zároveň ukazujú, čo znamená hrať veľké derby v pohári – ide sa až na hranu, každý dotyk má váhu a každý detail môže rozhodnúť.
2) Prvý polčas
Začiatok bol nervózny, s množstvom súbojov a kariet, no Hajduk si postupne vybudoval prevahu v dôraze a odvahe ísť dopredu. Bolo cítiť, že obidva tímy nechcú nič nechať na náhodu – pressing striedal pressing, loptu bolo ťažké udržať a stred poľa sa menil na bojisko. Naši však držali líniu, prechádzali do rýchlych protiútokov a snažili sa dostať do šestnástky s prvým dotykom.
Odmena prišla v 25. minúte: Rokas Pukštas sa dostal k zakončeniu a poslal nás do vedenia 0:1. Tento moment rozsvietil našu tribúnu a tímu dodal sebavedomie. Do prestávky sme náskok udržali, hoci Rijeka hrozila a skúšala to aj z diaľky. V obrane sme však pôsobili koncentrovane a najdôležitejšie – kontrolovali sme emócie.
3) Druhý polčas
Po zmene strán začala Rijeka tlačiť viac do šestnástky a v 58. minúte vyrovnala z penalty – Tiago Dantas premenil na 1:1. Zápas sa otvoril a hral sa na ostrí noža. V tejto fáze bolo vidieť, že obaja tréneri hľadajú rozhodujúci moment: striedania priniesli nový impulz, súboje pritvrdili a tempo zápasu ešte stúplo. Hajduk sa nespoliehal na remízu, naďalej hľadal cestu dopredu a nechával na ihrisku veľa síl.
Keď už to vyzeralo na predĺženie, prišiel náš moment: v 90+4 Roko Brajković krásne zakončil a poslal nás znovu do vedenia 1:2. Rujevica onemela, naši sa radovali a boli sme pár minút od postupu. Ten gól mal v sebe všetko – tvrdosť, presnosť a obrovskú emóciu. Lenže v nastavení prišiel futbalový šok. V 90+18 vyrovnal Toni Fruk, a o dve minúty neskôr Gabriel Rukavina otočil na 3:2. Všetko sa stalo v pár minútach – emočný výbuch, ktorý tentoraz bol proti nám. Na záver ešte červená karta pre Adriona Pajazitiho (90+21) už len podčiarkla nervózny finiš.
4) Kľúčoví hráči
Rokas Pukštas potvrdil, že má inštinkt zabijaka – jeho gól držal Hajduk nad vodou väčšinu zápasu. Roko Brajković sa stal hrdinom na chvíľu, keď dal gól na 1:2, no futbal mu krutosťou vzal slávu. V strede poľa bolo cítiť prácu a obetavosť, bez ktorej by sme dnes na Rujevici nemali šancu. Z nášho pohľadu je to lekcia: zápas končí až s posledným hvizdom a koncentrácia musí byť na 100 % až do konca.
Na druhej strane Rijeka vytiahla Fruka a Rukavinu, ktorí v absolútnom závere rozhodli. Dantasovu penaltu nemôžeme ignorovať – v momente, keď sa tlak domácich stupňoval, udržal nervy a vrátil ich do zápasu. Aj tak však platí, že sme boli na minúty od postupu a rozhodli centimetre.
5) Atmosféra zápasu
Rujevica bola hlasná a nervózna. Derby v pohári má svoje špecifické napätie a dnes sme ho cítili od prvej minúty. Aj napriek tlaku domácich bolo cítiť, že Hajduk prišiel bojovať – a bojoval do posledných sekúnd. Bol to večer, v ktorom sa futbalová romantika miešala s krutosťou výsledku. Tribúny burácali, každý dotyk lopty niesol emóciu a v závere sa štadión zmenil na kotol. Presne takéto zápasy formujú identitu klubu.